Istanbul (Turecko)

Jedno zo skutočne romantických miest, rozprestierajúce sa okolo Bosporu je plné dómov a minaretov. História mesta siaha až Byzancii, ku Konštantínopolu. Neskôr sa stal centrom osmanskej ríše. Dnes je kultúrnym srdcom Turecka a hlavným mestom zábavy.

Istanbul sa často opisuje ako križovatka medzi Európou a Áziou, ktorej imperiálna história začala pred 1 500 rokmi. Južnú časť metropoly omýva Stredozemné, severnú Čierne more. Mesto delí na dve časti 32 km dlhý prieplav Bospor, pričom západná časť patrí k Európe a východná časť k Ázii.

Dnes je Istanbul predovšetkým rušná metropola spájajúca kontinenty, rôznorodé kultúry, náboženstvá – je jednou z najväčších obchodných a kultúrnych centier, v ktorom žije približne 11 miliónov obyvateľov.

V obrovskom mravenisku, rozprestierajúcom sa na dvoch kontinentoch, môžete chodiť po uliciach, kde pochodovali križiaci a janičiari, alebo obdivovať majestátne mešity; nakuknúť do sultánovho háremu, alebo hľadať najlepšie zľavy na  Kapalı Çarşı (Veľký bazár).

Aya Sofya – skoro tisíc rokov bol tento chrám (postavený na oslavu najväčšieho impéria - Byzancie) najväčším  krytým miestom na svete. Až do 16. storočia dominoval horizontu mesta. Vďaka mnohým prestavbám je zázrak, že budova vôbec stojí. V poslednom období prešla a rekonštrukciou;

Basilica Cisterna – najväčšia cisterna z čias Byzancie v meste (postavená v roku 532), vďaka chladu v podzemí a neobyčajnej konštrukcii patrí medzi najpopulárnejšie istanbulské turistické atrakcie;

Mešita Sultanahmet – dodnes funkčná obrovská mešita so šiestimi minaretmi a neuveriteľnou architektúrou (na vstup je potrebné byť primerane oblečený – žiadne šortky alebo odhalené ramená – tiež je potrebné vyzuť sa);

Nočná plavba po Bospore – jedna z najzaujímavejších a určite najromantickejších nočných aktivít v meste, neuveriteľný je výhľad na staré mesto, trblietajúce sa svetlá rybárskych lodí a pomaly premávajúce trajekty. Najlepší je výhľad z trajektov plaviacich sa z Karaköy;

Dolmabahçe Harem-Cariyeler – ružová budova, kedysi sídlo sultánových žien a konkubín, nie je natoľko známe ako Selamlık, ale vidieť sa rozhodne oplatí;

Most Galata – esencia Istanbulu, cez deň plný križujúcich miestnych a predajcov všetkého možného, pri západe slnka romantické miesto so škriekajúcimi čajkami a výhľadom na mešity týčiace oproti ružovej oblohe; 

Grand Bazaar – srdce Istanbulu je už niekoľko storočí s viac ako 4000 obchodmi, kilometrami chodníkov, mešitami, bankami, policajnými stanicami, reštauráciami a dielňami mestom v meste. Aj keď určite patrí medzi turistické pasce, svoje obchody si tu dohadujú aj miestni; 

Hippodrome – viac ako tisíc rokov slúžilo ako centrum Byzantskej, ďalších 400 ako centrum Osmanskej ríše. Výsledky pretekov konských záprahov často určovali politickú situáciu v meste, byzantský cisár mohol dokonca v nepokojoch (po pretekoch) prísť o svoj trón; 

Kostol Chora – kostol, neskôr slúžiaci ako mešita, dnes je múzeom slávnych fresiek a mozaík;

Galata Tower – cylindrická stavba stojaca pri vstupe do „Nového Istanbulu“. Niekoľko storočí bola (postavená v roku 1348) najvyššou budovou Istanbulu, prežila mnoho zemetrasení a demolácií. Veža je populárna hlavne medzi domácimi, výhľad z nej je pomerne zaujímavý, nevýhodou mimoriadne vysoké vstupné;

İstanbul Archaeology Museums – zaujímavý komplex múzeí, ktorý sa určite oplatí vidieť. Tri múzeá ( archeologické, múzeum starého orientu, pavilón islamských vzorov) sú plné zbierok archeológa, umelca a (ich riaditeľa) Osmana Hamdi Beya. Neuveriteľný počet exponátov pokrýva 50. storočí anatolskej histórie, názvy exponátov sú aj v angličtine;

Çemberlitaş – jedna z najstarších a najobdivovanejších pamiatok mesta, stĺp postavený cisárom Konštantínom, na oslavu Konštantínopolu ako hlavného mesta Rímskej ríše v roku 330;

İstanbul Modern – v poslednom období došlo k boomu súčasného umenia, mnoho miestnych priemyselníkov si vybudovalo vlastné zbierky. Múzeum otvorené v roku  2005, sídliace v bývalom lodnom termináli má vznikajúcu zbierku súčasných tureckých a medzinárodných autorov. Za zmienku stoja falošné schody Richarda Wentwortha (inštalácia tureckých a západných kníh) a veľké abstraktné plátna Adnana Çokera.

Kapalı Çarşı (Grand Bazaar) – už od polovice 15. Storočia Mekka nákupov, kedy sa malé obchodíky stali obrovským bazárom s konštantným prúdom obchodníkov, predávajúcich všetko od kobercov po vzácne bylinky. Dnes je fantastickým a monštruóznym labyrintom. Na niečo tak totálne chaotické určite nezabudnete;

Rüstem Paşa Camii – málo navštevovaná mešita, postavená v roku 1560 vo štvrti Tahtakale je klenotom vrcholnej osmanskej architektúry;

Železničná stanica Sirkeci – romantický imidž Orient Expresu a lokomotív z tohto obdobia je obsiahnutý aj v dizajne tejto železničnej stanice, postavenej ako konečná stanica európskych dráh. Stanicu postavil nemecký architekt, je perfektným príkladom islamského eklektickej architektúry z konca 19. storočia;

Taksim Square – symbolické srdce moderného Istanbulu je pomenované po kamennej vodnej nádrži na jeho západnej strane;

Tekfur Sarayi – pozostatky posledného z byzantských palácov, ktorých bol svojho času plný Istanbul;

palác Topkapi – domov Selima Opitého (sultána, čo sa utopil vo vani, potom ako vypil priveľa šampanského), Ibrahima Bláznivého (sultána, čo sa po štyroch rokoch zavretia v neslávnych celách paláca zbláznil), alebo Roxelany, prekrásnej ale krutej družky Süleymana Vznešeného. Steny paláca postaveného v roku 1453 by vedeli rozprávať. Na prehliadku paláca sa oplatí rezervovať asi pol dňa;

Yildiz Parki - palác postavený sultánom Abdülom Hamitom II. Nadväzuje na tradíciu osmanských palácových pavilónov, zavedených už v paláci Topkapi. Posledný sultánsky palác v Istanbule;

Zeyrek Camii – kedysi prekrásny byzantský komplex, z ktorého zostala len úžasná mramorová podlaha